Potreba vody pre zvieratá

Autor: Ján Karoľ | 21.12.2017 o 14:24 | (upravené 21.12.2017 o 18:15) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  150x

Niektoré zvieratá sa behom svojho historického vývoja adaprovala na podmienky nedostatku vody vo svojom životnom prostredí. Málo sú však adaptované zvieratá ako dobytok, ošípané, psy a mačky, pretože to nikdy príliš nepotrebovali.

Problém predstavuje aj súčasne pôsobenie vysokých teplôt prostredia. Indické plemena dobytka (zebu a brahmánský dobytok) znášajú omnoho lepšie vysoké teploty prostredia ako európske plemena, pretože sa môžu viac potiť a tak sa viac ochladzovať. Nemajú však žiadny zvláštny mechanizmus pre šetrenie a uchovávanie vody v organizme. Preto musia mať stály prísun pitnej vody. Ťavy, osli a ovce sú však zvieratá adaptované na obdobie, keď voda nie je k dispozícii.Pes nesmie stratiť viac ako 10% vody inak zahynie naproti tomu môže stratiť všetok telesný tuk a bude žiť ďalej.Najviac pozornosti sa venuje schopnostiam dromedára (ťava jednorbá) prekonať obdobie nedostatku vody. Existuje veľa legiend, ktoré sa zaoberajú schopnosťami ťiav prežiť v púšti dlhé obdobie bez vody. Najprv prevládal názor, že ťava dokáže z tukového tkaniva vo svojom hrbe získavať metabolickú vodu, ale táto domienka sa už dnes neuznáva. Množstvo tuku v hrbe nie je až také veľké a aj keď by sa z neho získalo väčšie množstvo metabolickej vody, bol by proces sprevádzaný vznikom väčšieho množstva energie. V dôsledku toho sa metabolizuje iba polovička tuku než bielkovín alebo cukru pri rovnakej produkcii vody. K oxidácii tuku je potrebný kyslík, ktorý sa získava dýchaním, takže viac vody by sa stratilo odčerpávaním z dýchacej sústavy než by sa získalo oxidáciou tukového tkaniva z hrbu.Najdôležitejšie je zistenie, že ťava je schopná znášať vysoký stupeň dehydratácie, ktorý predstavuje až 30% z telesnej hmotnosti pri porovnaní s 10-12% u väčšiny domácích zvierat. Toto umožňuje prežiť omnoho viac v období, keď nie je voda k dispozícii. Ďalší adaptačný mechanizmus je schopnosť uchovávať telesnú teplotu behom dňa. Behom jedného dňa môže telesná teplota kolísať 34,2-40,7 stupňov celzia (u kráv je to 38,0-39,8). Šetrí sa tak voda, pretože výdaj tepla nahromadeného v organizme čaká na chladnú púšťnu noc. Ma tiež hrubú srsť, ktorá je najmohutnejšia na krku čo je veľmi účinné pre zníženie príjmu teplá zo slnečného žiarenia. Ťava dokáže vypiť naraz také veľké množstvo vody, ktoré predstavuje až 25% svojej telesnej hmotnosti a to i behom niekoľko minút. To umožňuje rehydratácia jeho organizmu pri zastávkach na niekoľko málo miestach v púšti kde je voda k dispozícii. Zníženie osmotického tlaku krvnej plazmy, ktoré nastáva po príjme a vstrebávani tak veľkého množstva vody, že nespôsoby ťažkosť, zatiaľ čo u ostatných zvierat by mohlo dôjsť k hemolýze erytrocytov. Oválne bikonkávne erytrocyty sú odolnejšie voči osmotickej hemolýze. Rehydratáciou sa plazmatická osmolalita nevracia na pôvodnú hodnotu a umožňuje tak erytrocytom vrátiť svoj objem do pôvodného stavu. Aj keď ťava dokáže produkovať koncentrovanú moč a znížiť obsah vody vo výkaloch, nepredstavuje moč ani výkaly u ťavy významné faktory vo vzťahu k hospodáreniu vody v období keď musí čeliť jeho nedostatku.Ovce a osli majú tiež pozoruhodnú schopnosť prežiť obdobie nedostatku vody. Podobajú sa ťavám v tom, že dokážu znášať až 30% dehydratácie organizmu a dokážu naraz vypiť také množstvo vody, ktoré predstavuje až 25% ich telesnej hmotnosti. S týmito javmi nie sú spojené žiadne fyziologické problémy. Ovce  sú taktiež veľmi dobre chránené pred pôsobením slnečnej energie svojím rúnom. Ich exkrementy sú suché, moč je pomerne koncentrovaný. Osol vydáva telesné teplo viac potením, než je tomu u ťavy alebo u ovce. Prežije tak bez vody kratšiu dobu. Ovce sa potia menej než ťavy a osol, ale dokážu vydať viac teplá vyparovaním vody v dýchacích cestách.Odborníci na živočíšnu výrobu sa zhodujú v názore: na 1kg sušiny dobytok skonzumuje 4-6kg vody, ošípané 7-8kg vody a kôň, ovca aj koza 2-3kg vody. Z toho nám vyplýva, že denná spotreba vody sa pohybuje v rozmedzí 30-45l pre kone, 30-60l pre hovädzí dobytok, pre ošípané je to 10-30l a pre ovce 5-15l. Použitá literatúra:W.O.Reece.:Fyziologie a fuknční anatomie domácích zvířat.2011,Grada,473s.ISBN 978-80-247-3282-4.http://www.veterinarhlohovec.sk/vyzivapsov.php(17.12.2017).http://www.polnohospodar.sk/kategorie-spravodajstva/177-ponohospodar-1855/4030-nedostatok-vody-znaa-organizmus-horie-ako-hladovanie(17.12.2017).
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Peniaze na reformu školstva v rozpočte nevidno

Školstvo je v rozpočte málo ambiciózne.

DOMOV

Polícia ide po stope nebezpečných odpadov zo skládky pri Bratislave

Zadržaný Grebeči s Vassalom spolupracoval.


Už ste čítali?